 |
 |
OCHRANY
Pod pojmom ochrana si zväčša každý predstaví niečo iné. Chránime si svoj majetok, snažíme sa chrániť si svoje obydlie, blízkych, zdravie...
Keď si detailnejšie rozoberieme túto tému vo svete peňazí, zistíme že najviac si chránime svoje autá. Presnejšie povedané chránime prípadnú škodu, ktorú môžeme spôsobiť vlastným autom. Túto povinnosť nám totiž ukladá zákon. Samozrejme týka sa len majiteľov áut, čo rozhodne nie je každý dospelý človek.
Každý dospelý človek však musí produkovať hodnoty. Ak nebude produkovať hodnoty, nebude mať peňažný príjem. A bez peňažného príjmu nikto z nás nedokáže finančne kryť svoje životné potreby.
A tu je najväčší paradox ochrán vo vzťahu k hodnotám... najviac si chránime svoje autá. Svoj príjem, presnejšie povedané jeho stratu, má pod ochranou len mizivé percento spoločnosti. A pritom nikto z nás netuší či a kedy nastane zásah do schopnosti pracovať.
Konkrétna podoba rozumných ochrán je veľmi jednoduchá. Štandardne nám treba ochrany štyri:
a)Ochrana príjmu počas PN. Každý si dokáže veľmi jednoducho určiť o koľko prichádza pri strate pracovnej činnosti. Hoci je pravda, že veľa ľudí tvrdí, že PN si „nemôžu dovoliť“, v skutočnosti je to tak práve preto, že dovoliť si nemôžu práve stratu príjmu. Keby títo ľudia vlastnili nástroj, ktorý im stratu príjmu nahradí – a to už od prvého dňa PN, určite by radšej dopriali svojmu telu adekvátne vyliečenie. A pritom mesačná cena takejto ochrany je menej ako jednodenná výška ktorú kryje /ak napr. potrebujem denne kryť príjem vo výške 15,--EUR, mesačná cena je výrazne menej ako táto suma/. Princíp „za menej viac“ bližšie komentovať už naozaj netreba.
b)Ochrana trvalých následkov. Toto je matematická otázka /hoci to môže pôsobiť nepochopiteľne/. Takmer každý pracujúci človek dnes vlastní nejakú poistnú zmluvu, kde má aj túto ochranu. Lenže - ani 20 EUR a 20 EUR nie je to isté /ak ich totiž vlastní obyvateľ Nemecka, sú zanedbateľné v pomere k jeho príjmu, ak ich vlastní obyvateľ Slovenska, z jeho príjmu je 20 EUR pomerovo omnoho viac/. A presne toto sa deje v poistných zmluvách. Ak priemerná výška ochrany TN je na Slovensku 10 000 EUR, je to žalostne málo. Najskôr preto, že pri malom vzniku trvalých následkov z takejto ochrany je smiešne plnenie, následne preto, že pri veľkom vzniku trvalých následkov je to nedostatočné plnenie. Rozumná a kvalitná zmluva, ktorá tu má byť, princíp „za menej viac“ napĺňa do bodky... hoci je pravda, že žiadne peniaze zdravotné poškodenie nevyrovnajú. Ale životu vrátia dôstojnosť.
c)Ochrana kritických ochorení. Ťažká téma. Diagnóza rakovina je dnes viac časovanou náložou v každom z nás, ako abstraktný pojem zo zlého filmu. A napriek tomu ľudia dnes podpisujú ochrany kritických ochorení v poistných zmluvách, kde je neskutočné množstvo výnimiek z plnení, alebo počet chorôb v zozname krytých diagnóz je menší ako desať. Potom vznikajú bolestivé zistenia... Ak je ale na tomto mieste dobrá písomná dohoda, princíp „za menej viac“ dáva cenné peniaze v čase naozaj vzácnom. Hoci každý si praje toto radšej nezažiť.
d)Ochrana najcennejšia... ktorá kryje človeka ako ekonomickú jednotku pre jeho blízkych. Najčastejšie sa tu hovorí o krytí voči riziku úmrtia. Štandardne takéto krytie používame len niekoľko rokov. Po tomto čase sú to však peniaze zaplatené za čosi, čo som nikdy nevyužil. A teda som zas vo finančnej strate.
Málokto si však uvedomuje základný princíp tejto ochrany. Predstavujeme ho slovom DEDIČSTVO. Je to jednoduchá myšlienka: suma, na ktorú som krytý je ďaleko vyššia ako cena, ktorú počas doby ochrany zaplatím. Ak tento stav platí počas celého môjho života... teda až do jeho reálneho ukončenia, výsledok je prozaický – počas života som si „kupoval dedičstvo“, ktoré garantovane dostanú moji blízky... a princíp „za menej viac“ je v tomto prípade viac než príjemný.